bachovaterapia-astrologia

Na úpätí južnej Afriky existuje vzácny, unikátny a ohrozený prales Platbos. Ide o zvyšok lesa, ktorý pravdepodobne existuje desiatky tisíc rokov. Nachádza sa tu niekoľko stromov, ktorých vek sa odhaduje na viac ako tisíc rokov. Významná časť pralesa Platbos patrí manželom Francois a Melisse Krigovcom, ktorí sa sem presťahovali a venujú se záchrane a obnove tohoto ekosystému.

Melissa Krige, poznajúc duchovný a liečivý vplyv stromov na človeka, sa venuje okrem iného aj ručnej výrobe esencií z listov a kvetov týchto stromov. Podobne ako anglické esencie Edwarda Bacha, austrálske esencie Iana Whita a mnohé ďalšie esencie, pomáhajú navodiť pocit vnútornej harmonie a sily a vyrovnať sa so svojimi problémami a slabšími stránkami svojej povahy.

Pôsobenie Platbos esencií prebieha na jemnohmotnej úrovni a ich užívanie je veľmi jednoduché.  Konkrétne údaje o esenciách v 20ml balení a ich dostupnosti  nájdete tu.

Jednotlivé stromy, ktorých unikátna energia je zachytená v esenciách Platbos dostali svoj prívlastok podľa pôsobenia, ktoré ho charakterizuje. Napríklad strom odvahy, strom blaženosti, strom radosti a podobne.  Poďme sa na ne pozrieť bližšie. viac»

Ak patríte medzi tých, ktorí majú záujem zdokonaľovať sa v komunikácii a predchádzať zbytočným konfliktom a nedorozumeniam, zoznámte sa s metódou transakčnej analýzy.

Transakčná analýza* je metóda rozboru transakcií, čo sú vlastne najmenšie komunikačné jednotky – vety. Pod transakciou sa rozumie akýkoľvek prenos informácie od jednej osoby k druhej. Napríklad vety, ktoré si dvaja ľudia pri rozhovore vymenia – „Dlho som vás nevidel, ako sa máte?“  „Ďakujem, už lepšie, bol som chorý.“ – je transakciou. Analýza transakcií vychádza z pozorovania reakcií, správania ľudí v spoločenskom styku. Ukázalo sa, že každý človek má k dispozícii určitý repertoár modelov (vzorcov) správania. Možno ich rozdeliť do troch kategórií, ktoré sa od seba výrazne líšia. Ide o typy reakcií, ktoré boli symbolicky označené ako

– rodičovský model, ktorý preberáme od svojich rodičov, skrátene Rodič

– detský model, ktorý sme si ponechali z detstva, skrátene Dieťa

– dospelý model, ktorý sme sa naučili počas života, skrátene Dospelý.

To znamená, že každý človek môže počas rozhovoru vystupovať ako tzv. Rodič, Dieťa alebo Dospelý (ide o odborné termíny, nie o skutočné významy týchto slov, preto veľké písmená). viac»

Leto je znenazdania tu a s ním aj čas dovoleniek, či prázdnin, kedy častejšie cestujeme. Prípravy na dovolenku, alebo i samotná dovolenka prináša neraz stres, zhon, špecifické problémy spojené s cestovaním, alebo zmenou prostredia. Medzi ne napríklad patrí cestovná horúčka pred cestou, fyzická nevoľnosť počas cestovania autobusom, lietadlom či autom, črevné problémy v novom prostredí, negatívne vplyvy slnečného žiarenia na organizmus, nečakané nepríjemné udalosti na dovolenke a podobne.

Ako týmto problémom predísť, alebo ako im čeliť, ak by nebodaj nastali? Výbornou pomocou sú kvetové esencie, kvapky z extraktov zo špeciálne vybraných kvetov. Osobitne vhodné sú tzv. austrálske esencie, esencie z kvetov austrálskej buše, ktoré sú u nás takmer neznáme (na obrázku). Užitočné však môžu byť aj ďalšie kvetové esencie, ktoré v prehľade uvádzame. viac»

Jar je konečne tu. Slniečko a dlhšie dni by nám mali dodať energiu a sviežosť. Ale napriek tomu sa neraz cítime malátni, unavení. Je preto vhodné alebo dokonca žiadúce urobiť „jarné upratovanie“ aj v sebe. Či už tomu budeme hovoriť detoxikácia, očista, alebo inak, existuje veľa spôsobov, ako sa zbaviť negativity v duši, toxínov v organizme a cítiť sa lepšie. Medzi tie najjednoduchšie možnosti patria kvetové esencie. Stačí totiž vypiť pár kvapiek v pohári s vodou.  viac»

Liečivé esencie z havajského ostrova Kaui´a* sa vynímajú z množstva iných esencií nielen svojim pôvodom, ale predovšetkým metódou prípravy. Samotné havajské ostrovy sú sopečného a koralového pôvodu a podľa legendy boli súčasťou veľkého kontinentu s názvom Lemúria, na ktorom žila vyspelá civilizácia a ktorý zanikol prírodnou katastrofou. Zbytkami Lemúrie sú aj Veľkonočné ostrovy a ostrov Tahiti. viac»

Roztržitosť sa často zamieňa so zábudlivosťou, pretože jej dôsledkom môže byť aj to, že na niečo zabudneme. Na horšiu vštiepivosť pamäti, alebo častejšie na odbremenenie našej pamäti existujú rôzne plánovače a pripomienkovače v mobile, v počítači, denné diáre a podobne. Ale všetky zoznamy a pomôcky proti zábudlivosti sú v prípade roztržitosti zbytočné, pretože vďaka nedostatočnej koncentrácii pozornosti alebo prílišnej koncentrácii na „dôležitejšie veci“ nevieme, kde sme položili napríklad mobil, či okuliare alebo zabuchneme dvere bytu a kľúče „zabudneme“ vo vnútri, „zabudneme“ vystúpiť na príslušnej zástavke z miestnej hromadnej dopravy a podobne. Všetci to poznáme, ale poniektorí „dôvernejšie“, častejšie. Často to považujeme aj za svoju povahovú črtu.

Pri roztržitosti nejde teda o poruchu pamäti, ale o nedostatočnú koncentráciu pozornosti, zjednodušene povedané nepozornosť. (To ale nevylučuje možnosť súčasnej existencie nepozornosti aj zábudlivosti). Nedostatok pozornosti, roztržitosť nám prináša rôzne nepríjemnosti, omyly, maléry, ktoré môžu mať za následok smiešny trapas, zdržanie alebo komplikáciu, v horšom prípade dramatické až fatálne následky. viac»

Osamelosť a samota sa v praxi považujú často za synonymá, ale v skutočnosti neznamenajú to isté. Osamelosť je pocit a samota situácia, v ktorej sa človek nachádza, pričom táto samota nemusí byť vždy sprevádzaná nepríjemnými pocitmi osamelosti.

Je veľa ľudí, ktorí sú radi sami a dokonca samotu častejšie vyhľadávajú alebo potrebujú. Osamelosť, ak nejakú predsa len pociťujú, je zriedkavá, vystačia si veľmi dobre sami. Isteže nie sú úplne a stále sami, nie sú predsa v situácii Robinsona. Ale samota im nevadí a keď jej majú dosť, majú za kým ísť.

Je však aj veľa ľudí, ktorí pocity osamelosti zažívajú pomerne často alebo dlhodobo. A to aj v spoločnosti ľudí. Pocit osamelosti pozná asi každý z nás a nemusí byť problémom. Problémom sa stáva vtedy, keď je dlhodobý alebo silný a najmä, keď nám situácia dlhodobej alebo častej samoty vadí, trápi nás. Skúsme sa zamyslieť, z čoho pocit osamelosti pramení, aké sú príčiny osamelosti a čo možno proti pocitom osamelosti urobiť.  viac»

Pre syndróm vyhorenia (angl. Burnout Syndrome) doposiaľ neexistuje všeobecne uznávaná definícia. Prvýkrát tento syndróm opísal Herbert Freudenberger v roku 1975. Najdôležitejším znakom je chronický pracovný stres a nerovnováha medzi profesným očakávaním a profesnou realitou, medzi ideálmi a skutočnosťou. Syndróm vyhorenia je o totálnom vyhorení energie človeka (aj rezerv energie) na duševnej, fyzickej i duchovnej úrovni v súvislosti s výkonom povolania. Prejavuje sa týmito príznakmi:

• dlhodobou stratou motivácie k práci, nechuťou, až odporom k práci v dôsledku straty ideálov, straty zmysluplnosti svojej práce (sprevádzanými pocitmi sklamania, nedocenenia, pocitmi zbytočnosti svojej práce)
• dlhodobou duševnou, prípadne aj fyzickou únavou, vyčerpaním, kedy regenerácia síl bežnými spôsobmi je neúčinná
• depresiou a s ňou spojenou apatiou, letargiou, neschopnosťou sa sústrediť, neschopnosťou tešiť sa, podráždenosťou a podobne.

Syndróm vyhorenia sa často zamieňa len za jednu z uvedených skupín príznakov. Možno preto, že viac»

Väčšina informácií o zmene telesnej hmotnosti sa týka diét, ich účinkoch a nedostatkoch či škodlivosti. Pozrime sa však na chudnutie a priberanie z inej strany, z hľadiska emócií, nášho prežívania.

Nie je žiadnou novinkou, že priberanie na hmotnosti a chudnutie má priamu súvislosť s našou psychikou, emocionálnym nastavením. Špeciálne stres nás môže zbaviť niekoľkých kíl, ale aj naopak, viesť k „žravosti“ a prejedaniu. A tento stres si ani nemusíme vždy uvedomiť.

Samozrejme, že nadváha či „podváha“ môže byť spôsobená aj inými činiteľmi ako psychickými. Najmä zdravotnými (napríklad problematická štítna žľaza) a genetickými (napríklad telesná konštitúcia zdedená po predkoch), ale tiež životosprávou (málo pohybu, nevhodné zloženie stravy alebo stravovacie zlozvyky ako sú nepravidelnosť, rýchlosť jedenia a pod.)

Fyziologickou príčinou „žravosti“ v strese býva nadmerné vylučovanie kyseliny v žalúdku. Ak máme veľa žalúdočnej kyseliny, máme pocit hladu. Takže veľa kyseliny vedie k prejedaniu sa a neskôr k žalúdočným vredom. Čo robiť proti tomu? viac»

Rozhodovanie sa je proces voľby, ktorý je súčasťou každodenného života. Kúpiť, či nekúpiť?, Ísť či neísť?, Povedať to, či nepovedať to? Bolo by lepšie to, či to, alebo radšej ono? A tak podobne. Toto naše rozhodovanie môže trvať rôzne dlho, a to v závislosti od situácie, našich povahových vlastností a našich cieľov, záujmov. Ak sa nevieme rozhodnúť, trvá nám rozhodovanie dlhšie, niekedy sa však nedokážeme rozhodnúť vôbec. Dá sa niečo robiť s nerozhodnosťou? Prečo sa vlastne nevieme rozhodnúť? viac»

Zamýšľali ste sa už niekedy ako vznikajú mindráky, t.j. komplexy menejcennosti? Alebo ako dosiahnuť, aby ste si viac verili, aby ste mali vyššie sebavedomie? Pravdepodobne áno. V tomto článku sa chcem venovať najmä príčinám nízkeho, resp. vysokého sebavedomia a niektorým účinným možnostiam jeho korekcie, ovplyvnenia.

Ako vzniká sebavedomie

Sebavedomie sa nededí, aj keď niektoré vlastnosti, ktoré ho mierne ovplyvňujú, napríklad sebakritičnosť, môžu byť zdedené po rodičoch.  Naše sebavedomie, to, ako sa vnímame a čo si o sebe myslíme, je dané niekoľkými faktormi: viac»

Tréma, obavy, úzkosť, opatrnosť, nesmelosť hanblivosť, bojazlivosť, panika, fóbia, a ďalšie prejavy, to všetko je strach. Môže ísť o reakciu na aktuálnu situáciu, podnet, alebo trvalejšiu povahovú črtu. Čoho sa bojíte vy? Ničoho? Neverím. Buď nie ste k sebe celkom úprimný, alebo patríte medzi veľmi vzácne výnimky. Možno si len neviete spomenúť…

Myslím, že neexistuje človek, ktorý by sa niečoho nebál a ktorý by ani raz nezažil strach. Ale nie je strach ako strach. Rozdiel môže byť v intenzite prežívania strachu, ale aj v primeranosti a opodstatnenosti strachu vzhľadom na situáciu, ktorá strach vyvoláva (tzv. objekt strachu).

Najprv si odlíšme termíny strach a úzkosť. viac»

Možno ste čítali knihu alebo videli film Secret – Tajomstvo, autorky Rhondy Byrne. Pojednáva o zákone príťažlivosti, alebo sile predstavivosti a schopnosti pritiahnuť si do života to, čo chceme. Ohlasy na ňu, a to nielen na internete, sú veľmi protirečivé – od úplného nekritického nadšenia až po totálne odmietanie a negáciu. Prečo? Myslím, že treba osobitne posudzovať obsah a formu.

Formou podania ide o typicky americké (rozumej nadsadené a euforické) a sugestívne podanie. Chvíľami až detinské a trochu smiešne, ale dvíha náladu vtedy, keď to potrebujeme. Aspoň na mňa to nejaký čas pôsobí motivačne. Svoje názory prezentujú autori bestsellerov a popularizátori poznatkov o získavaní úspechu, prosperity, bohatstva  a úspešní ľudia nielen z oblasti biznisu. Pri troche tolerancie forma, akou je „zákon príťažlivosti“ podávaný, sa dá akceptovať, aj keď chápem, že viac»

Niektoré asertívne schopnosti a práva sa realizujú okrem odporúčaní aj tzv. asertívnymi technikami.

Na prvé dve schopnosti – schopnosť uplatniť si oprávnenú požiadavku a schopnosť odmietnuť niečo – sa využívajú dve techniky:

1. Pokazená gramoplatňa

Dnes už trochu neprimeraný názov. Najmladšia generácia možno už ani pokazenú gramoplatňu nepozná. Je to možno dobre, lebo názov nevystihuje úplne presne túto techniku. Nejde totiž len o mechanické opakovanie toho „svojho“. Aby išlo skutočne o asertívnu techniku, musíme byť v práve, t.j. naša požiadavka musí byť oprávnená, musíme mať nárok (právny, nie morálny) na to, o čo žiadame. Ak tomu tak nie je, ide o agresívnu gramoplatňu. Neraz som sa stretla so situáciou, keď osoba vytrvalo opakovala svoje prianie, ale nebola v práve a pravdepodobne si vôbec neuvedomila, že je agresívna. Takíto ľudia často vyprovokujú svojou agresívnou gramoplatňou druhú osobu k agresivite a ešte sa tomu čudujú. Ak chcete zníženie nájomného (za prenájom pozemku alebo bytu), malo by byť jasné, že s gramoplatňou nepochodíte. Ani zvýšenie platu nie je nárokovateľné. Možno si skutočne zaslúžite lepšie ocenenie svojej práce, ale je to nárok len morálny, nenájdete ho v zákonníku práce, ani v inom právnom predpise. Ak však nedostanete mzdu za odvedenú prácu, je to iná situácia. Pokazenú gramoplatňu by ste skúsiť mohli, otázne je, s akým výsledkom. viac»

Základné princípy, čí filozofiu asertivity predstavujú tzv. asertívne práva. Ich uplatňovanie umožňuje brániť sa voči manipulácii, teda nátlaku (najčastejšie citovému vydieraniu). Tieto práva môžeme využiť vtedy, ak máme pocit, že sme manipulovaní, tlačení do kúta.  Ide o tieto práva:

1. Právo sám posudzovať svoje konanie, myšlienky a city a byť za ne a ich dôsledky sám zodpovedný
Vžitá je opačná predstava, že sme závislí na tom, ako nás hodnotia iní ľudia. Že je dôležitejšie, ako nás vidia a čo o si o nás myslia druhí, než naša vlastná mienka o sebe. Naše konanie, myslenie a city by sme mali lepšie poznať než druhí, lebo sú naše. Nie je dôvod predpokladať, že ostatní nás vidia objektívnejšie  a že majú pravdu. O tom to nie je. Skreslenú mienku môžu mať obe strany. Tento princíp hovorí predovšetkým o tom, že naša mienka o sebe, sebadôvera, sebahodnotenie by nemali byť založené na hodnotení druhých (v detstve tomu tak je, dieťa verí všetkému, čo mu o ňom povedia dospelí, najmä rodičia). Takže či už nás niekto posudzuje kladne alebo záporne, chváli alebo kritizuje, nemusíme sa nechať tým ovplyvniť, nemusíme ho presviedčať o opaku, nemusíme sa cítiť nepríjemne.
Mnohým ľuďom robí problém najmä druhá časť tohto práva – niesť dôsledky, zodpovednosť za svoje činy, myšlienky a city. Túto časť bližšie rozvádzajú niektoré ďalšie práva. viac»

Asertivita sa týka nielen komunikácie, ale celého správania človeka. V súčasnosti sa tento termín už neprekladá. Zodpovedajúce slovenské slovo náš jazyk nemá. V minulosti boli pokusy preložiť tento termín nie celkom vhodne ako zdravé, primerané sebapresadenie, čo prinášalo množstvo omylov a nepochopenia. Lebo čo je to vlastne zdravé sebapresadenie?

Čítala som veľa článkov na túto tému a väčšinou som bola zhrozená tým, ako mechanicky a zjednodušujúco bol text podaný. Dokonca aj niektorí odborníci v tom nemajú celkom jasno, keď tvrdia, že asertivita sa nedá vždy použiť. Asertivita si totiž nenárokuje, aby človek bol asertívny vždy, ale skôr je to o tom, aby vedel (bol si vedomý toho), ako reaguje, či asertívne alebo neasertívne. V praxi asertivita nefunguje vtedy, keď človek nedokáže rozlíšiť rozdiely vo formulácii alebo tóne či výraze svojho prejavu alebo prejavu druhej osoby.

Keď už by som mala poslovenčiť slovo asertivita, tak by som asi použila výraz viac»

Všetci vieme, čo je agresia – je to reakcia alebo konanie človeka, ktoré nám zámerne ubližuje, poškodzuje nás. Je jej stále viac a na niektoré prejavy agresie, pokiaľ sa nás osobne netýkajú, sme si možno tak trochu zvykli. Prečo je jej stále viac?

Agresia je široký pojem a má rôznorodé podoby. Pojmy ako urážka, manipulácia, nátlak, domáce násilie, šikana, mobing, týranie, teror a ďalšie, sú toho dôkazom. Nechcem tu uvádzať všetky formy a prejavy agresie, ani analyzovať všetky vrodené a výchovné faktory ako príčiny. To by bolo rozsahom na celú monografiu. Tento článok nebude o fyzickej agresii. Nebude o  psychopatoch a alkoholikoch, či toxikomanoch (ktorých je bohužiaľ tiež stále viac). Bude len o  agresii bežných ľudí. viac»

Depresia, smútok, melanchólia, strata radosti zo života je aktuálny problém doby. Má rôzne podoby, príčiny, intenzitu. Nie je smútok ako smútok. Je rozdiel, či máme smutnú alebo zlú náladu zopár hodín alebo dní (čo niektorí ľudia tiež nazývajú depkou), alebo či trvá viac ako 2 týždne. Vtedy už ide o chorobnú náladu (dlhotrvajúci duševný stav) – depresiu.

Mnoho ľudí si pomerne neskoro uvedomí, čo sa s nimi deje. Mnoho ľudí nevie, že sa s tým dá niečo robiť a treba vyhľadať pomoc. Mnoho ľudí sa stretáva s nepochopením svojho okolia, a preto svoj problém skrývajú, maskujú, pokiaľ sa len dá. A potom zrazu  viac»

Únava, vyčerpanie sú biologickou reakciou organizmu na neprimeranú alebo dlhodobú záťaž. Všetci vieme, že nezaťažovať sa neprimerane v dnešnej dobe je nereálna požiadavka. Súčasná situácia na trhu práce a ekonomická kríza vyžadujú prispôsobiť sa vysokým nárokom zamestnávateľa, alebo u samostatne zárobkovo činnej osobe pracovať aj v tzv. voľnom čase. Takzvaný workoholizmus je čoraz častejším javom. Ale vitalita, zdroje energie každého človeka majú svoje limity. A tak, skôr alebo neskôr, dochádza k únave, vyčerpaniu, neraz spojených s nespavosťou.  V tých horších, ťažších prípadoch dochádza k chronickej únave, únavovému syndrómu alebo syndrómu vyhoretia.

Prirodzené spôsoby zbavenia sa únavy, napätia

Najlepším prostriedkom na únavu je  zdravý spánok.

Pravidelný a dostatočne dlhý spánok má pre organizmus  nenahraditeľný regeneračný význam. Chronický nedostatok spánku vedie často k duševným i telesným poruchám zdravia. Individuálna potreba dĺžky spánku je rôzna, v priemere býva 6-8 hodín. Počas života sa môže meniť. Ukazovateľom dostatočného množstva spánku je pocit sviežosti a vyrovnanosti po prebudení. Absencia spánku v priebehu týždňa sa nedá dohnať cez víkend. Kvalita spánku závisí od viac»