Depresia, smútok, melanchólia, strata radosti zo života je aktuálny problém doby. Má rôzne podoby, príčiny, intenzitu. Nie je smútok ako smútok. Je rozdiel, či máme smutnú alebo zlú náladu zopár hodín alebo dní (čo niektorí ľudia tiež nazývajú depkou), alebo či trvá viac ako 2 týždne. Vtedy už ide o chorobnú náladu (dlhotrvajúci duševný stav) – depresiu.
Mnoho ľudí si pomerne neskoro uvedomí, čo sa s nimi deje. Mnoho ľudí nevie, že sa s tým dá niečo robiť a treba vyhľadať pomoc. Mnoho ľudí sa stretáva s nepochopením svojho okolia, a preto svoj problém skrývajú, maskujú, pokiaľ sa len dá. A potom zrazu sebevražda (spomeňme napríklad smrť hudobného skladateľa Karla Slobodu alebo speváka Petra Muka), alebo pokus o ňu.
Druhy a príznaky depresie – ako sa prejavuje:
Typickými prejavmi sú smutná, skľúčená, utrápená nálada, nedostatok vitality, energie, poruchy spánku, poruchy zažívania a chuti do jedla (nechutenstvo, alebo žravosť) a s tým spojený úbytok alebo prírastok na hmotnosti, strata sebavedomia, zníženie záujmu o vonkajší svet, o seba, o sex, poruchy vnímania (napríklad času), spomalené reakcie a celkový útlm, úvahy o sebevražde a iné. Závisí však aj od druhu depresie a najmä závažnosti stavu.
Ľahká forma depresie niekedy označovaná ako dystýmia, sa líši od klasickej depresie miernejšou formou, má však tendenciu k dlhodobému až chronickému priebehu. Ide o dlhodobú melancholickú rozladenosť, precitlivelosť a podráždenosť, často spojenú s nespavosťou, prípadne zvýšenou spavosťou. Veľa času sa trávi uvažovaním, prevažne negatívnym, je tu sklon izolovať sa od ostatných, byť sám. Býva nedostatočná schopnosť sústrediť sa, permanentný pocit únavy, málo energie, zvýšený apetít, alebo naopak absolútna nechuť do jedla. Nízke sebavedomie, nerozhodnosť, utiahnutosť. Nebezpečie tohto stavu je v tom, že chorý svoj stav považuje za normálny. Svoj stav vníma ako únavu, ako povahové vlastnosti (nerozhodnosť, utiahnutosť), svoju neschopnosť tešiť sa zo života, preciťovať radosť z niečoho má zracionalizovanú, odôvodnenú – „nie je sa z čoho radovať“.
Inou formou ľahkej depresie je zakuklená (larvovaná) depresia, ktorá na prvý pohľad ťažko rozpoznateľná. Jej príznaky bývajú akoby v úzadí, prekryté rôznymi telesnými ťažkosťami, ktoré sú v popredí. Často to bývajú bolesti hlavy, svalové napätie, zažívacie a žalúdočné ťažkosti, zvýšené potenie. Lekárske odborné vyšetrenia však nezistia príčinu týchto telesných ťažkostí.
Ťažká forma depresie – okrem vyššie uvedených príznakov, ktoré sú intenzívnejšie, hlbšie, sú tu aj sebevražedné myšlienky rôzneho stupňa – od nekonkrétnych úvah typu bolo by lepšie nežiť, až po konkrétne predstavy, prípravu a vykonanie tohto činu. Najnebezpečnejšia situácia je vtedy, keď chorý o svojich sebevražedných myšlienkach nehovorí. Neplatí dosť rozšírený názor u laikov, že kto o sebevražde hovorí, ten ju nevykoná. Každú zmienku o sebevražde treba brať vážne a postihnutého nenechávať samého, kým sa nedostavia pozitívne výsledky odbornej, farmakologickej liečby. Nie všetky ťažké depresívne stavy končia samovraždou (v štúdiách sa uvádza cca 15 % takýchto prípadov).
Stredne ťažká forma depresie má príznaky medzi ľahkou a ťažkou formou.
Príčiny vzniku depresie:
Vo väčšine prípadov ide o kombináciu vonkajších a vnútorných príčin. Len veľmi zriedka ide o jednu príčinu, len výnimočne sa stretávame s čisto exogénnou alebo endogénnou depresiou.
– Vonkajšie (exogénne) príčiny:
Stres, šok, dlhodobá nepriaznivá životná situácia, prepracovanosť a pod. Ide o tzv. reaktívnu depresiu, ktorou postihnutý r e a g u je na uvedené situácie. Môže ísť napr. o stratu milovanej osoby, stratu zamestnania, ale aj viacero naraz a dlhodobo pôsobiacich relatívne menej bolestných zážitkov a okolností.
– Vnútorné (endogénne) príčiny:
Hormonálna nerovnováha v puberte, klimaktériu, vrodená, často dedičná nerovnováha biochemických pomerov v mozgu (znížená produkcia serotonínu v mozgu), duševná porucha, niektoré telesné choroby. Spúšťačom tzv. endogénnej depresie bývajú vonkajšie činitele spomenuté vyššie. Z vnútorných príčin sa zastavíme pri duševnej a telesnej chorobe.
Depresia ako súčasť duševnej choroby sa vyskytuje pri bipolárnej poruche, tzv. mánicko-depresívnej psychóze. Pri nej chorý trpí striedavo stavom chorobne smutnej nálady – depresie a chorobne veselej, bujarej nálady – mánie. Pri unipolárnej poruche mánická fáza chýba, dostavuje sa bez zjavných príčin len depresívna fáza.
Depresia ako súčasť telesnej choroby sa nazýva organická depresia. Táto forma depresie vzniká napríklad po úrazoch hlavy a mozgu, po závažných otravách, po chorobách mozgu a miechy, pri epilepsii pri Parkinsonovej chorobe, skleróze multiplex, ale i pri niektorých chronických ochoreniach ako je cukrovka, vysoký krvný tlak, choroby pečene a obličiek, štítnej žľazy, pri nádorových ochoreniach, prípadne iné.
Pomoc, liečba depresie
Chorobná nálada sa od normálnej líši tým, že trvá dlho (niekoľko týždňov) a nemožno ju vonkajšími faktormi ovplyvniť. To znamená, že veselé príhody, príjemné zážitky, počasie a všetko to, čo nám normálnu náladu dokáže zlepšiť, u rozvinutej chorobnej nálady – v ťažkej a stredne silnej – nefunguje. Podpora a pochopenie blízkych sú nevyhnutné. Nedá sa naordinovať, ale veľmi pomáha seriózna informovanosť blízkeho okolia o tejto záludnej a ťažkej chorobe.
Ľahká forma – Alternatívne, nefarmakologické prostriedky.
Bachova kvetová terapia (najmä Mustard a Gentian doplnená individuálnymi konštitučnými esenciami), čaj z ľubovníka bodkovaného, detoxikácia organizmu s hlavným zameraním na obličky a pečeň. Vhodná je tiež kombinovaná bioesencia Depresia (Depression).
– Odporúčania (sú dobre mienené, ale pri strednej a najmä ťažkej depresii ich postihnutý nemá síl uskutočniť a keby sa aj nejako sám prekonal, účinok na psychiku je diskutabilný):
1. Prečítajte si niečo alebo porozprávajte sa s niekým o depresii. S niekým, kto vie, čo je depresia, lebo je to odborník, alebo to sám zažil. Pochopenie a uvedomenie si toho, v čom sa nachádzate, je východiskom k úspechu. Môžete vyskúšať čitáreň v knižnici, internet (špecializované webové stránky), opýtať sa dobrej duše (priateľa, rodiny) alebo psychológa, lekára, magistry v lekárni, len neostávajte so svojim problémom sami a neklamte sami seba, že to prejde, že to zvládnete aj sami.
2. Relaxujte inak ako obvykle. Relaxačné a audiovizualizačné cvičenia sú súčasťou psychoterapie. Tipy na relax nájdete napríklad aj v mojom článku Ako bojovať proti únave, vyčerpaniu, nespavosti. Ak je to len trochu možné, prekonajte sa, prinúťte sa k nejakej nenáročnej činnosti, ktorá vás predtým bavila (dobrý film, obľúbená kniha, prechádzka – najmä za slnečného počasia a v príjemnej spoločnosti).
3. Samozrejmosťou by malo byť odstránenie príčin (ak sú známe), ktoré stav vyvolali – napríklad vyčerpanosť alebo hormonálne poruchy. Ak príčinu nemožno odstrániť alebo nie je známa, je potrebné poradiť sa s odborníkom.
Ťažká forma – Lieky – antidepresíva predpísané psychiatrom, ktoré je potrebné doplniť psychoterapiou – špecializovanými terapeutickými postupmi klinického psychológa (nie je psychológ ako psychológ, záleží na špecializácii). Je dobré vedieť, že na každý liek reaguje každý pacient trochu inak, a preto lekár nemusí niekedy vybrať hneď na prvý krát pre vás ten najúčinnejší. Preto je potrebná určitá trpezlivosť. Ak získate nedôveru k lekárovi, máte pocit, že vám liečba napriek trpezlivosti nezaberá, je určite rozumné hľadať takého špecialistu, ktorý vašu dôveru mať bude.
Stredne ťažká forma – Je vhodné kombinovať nefarmakologické prostriedky s farmakologickými.
Pokiaľ postupy uvedené pri ľahkej forme zaberajú nedostatočne, alebo len čiastočne a uspokojivý účinok sa nedostavuje ani po niekoľkých týždňoch, je potrebné navštíviť lekára a pristúpiť k liečbe niektorým liekom z antidepresív.
Je ťažké, ak nie nemožné vcítiť sa do prežívania človeka postihnutého depresiou. Vie to len ten, kto niečím podobným prešiel. Tí, čo ťažký depresívny stav zažili, väčšinou svorne tvrdia, že by tento stav nepriali ani svojmu najhoršiemu nepriateľovi. Treba im veriť.