Zamýšľali ste sa už niekedy ako vznikajú mindráky, t.j. komplexy menejcennosti? Alebo ako dosiahnuť, aby ste si viac verili, aby ste mali vyššie sebavedomie? Pravdepodobne áno. V tomto článku sa chcem venovať najmä príčinám nízkeho, resp. vysokého sebavedomia a niektorým účinným možnostiam jeho korekcie, ovplyvnenia.
Ako vzniká sebavedomie
Sebavedomie sa nededí, aj keď niektoré vlastnosti, ktoré ho mierne ovplyvňujú, napríklad sebakritičnosť, môžu byť zdedené po rodičoch. Naše sebavedomie, to, ako sa vnímame a čo si o sebe myslíme, je dané niekoľkými faktormi:
- informáciami o sebe od iných, ako nás hodnotia iní,
- sebapozorovaním, sebapoznávaním,
- úvahami o sebe, sebareflexiou, kritičnosťou k sebe a iným.
Základ tvorí to, čo sme o sebe počuli v rannom veku od svojich rodičov, prípadne ich zástupcov. Malé dieťa nemá schopnosť posúdiť, preskúmať, či to, čo rodič o ňom povie, je pravda alebo nie. Verí všetkému, čo rodič povie. Takže ak má príliš kritických alebo náročných, ambicióznych či večne nespokojných rodičov, má smolu. Bude totiž dostávať viac negatívnych správ o sebe v podobe vyhrešenia, karhania než pozitívnych, t.j. pochvál. Aj keď k sebauvedomeniu, objaveniu svojho ja dochádza až okolo 3. roku života (dieťa začne používať slovko ja a v zrkadle už poznáva seba), aj pred týmto obdobím vníma a chápe napríklad takú informáciu o sebe, ako je „Peťko je zlý chlapec“. Pochvaly a pokarhania rodičov, keď sme mali jeden alebo päť rokov si nepamätáme. Ale ostáva to v podvedomí a v nevedomí a ovplyvňuje utváranie nášho sebaobrazu až do dospelosti. Samozrejme, že postupne sa k tomu pridávajú aj informácie od iných ľudí – vychovávateľov, učiteľov, spolužiakov a kamarátov, či širšej rodiny. Stále nás niekto hodnotí, slovne alebo neslovne, či už to chceme, alebo nie. Ale neskôr, keď už máme „svoj vlastný rozum“, neberieme všetko, čo o sebe počujeme, ale si vyberáme. Buď neprijímame pochvalu a/alebo kritiku, teda záporné informácie v domnení, že sú nepravdivé.
S pribúdajúcimi skúsenosťami, pribúdajú aj informácie o sebe na základe registrácie vlastného konania, zo sebapozorovania, sebapoznávania. Nik z nás sa nepozná úplne stopercentne, vždy bude rozdiel, medzi tým ako sa vidíme, a akí sme v skutočnosti. A úplná zhoda nebude ani medzi tým, ako nás vidia iní a akí sme v skutočnosti. Ide len o veľkosť tohto rozdielu. Čím väčší je rozdiel medzi tým, čo si o sebe myslíme, a skutočnosťou, čím nereálnejší je náš obraz o sebe, tým viac problémov máme so svojím sebavedomím a nielen s ním. V takom prípade je naše sebavedomie nereálne nízke alebo privysoké.
Pozorujeme sa nielen v zrkadle a nielen v puberte. A to, ako toto pozorovanie spracujeme, či pozitívne alebo negatívne, kriticky alebo nekriticky, má samozrejme zásadný vplyv na naše sebavedomie. Ak si neviete spomenúť, v čom ste dobrí, šikovní, aké máte prednosti, ale ihneď vás napadne, v čom ste slabí, aké máte nedostatky, tak vaše poznanie seba je neúplné, skreslené alebo až celkom nekritické .
Úvahy o sebe. Sú časté v období dospievania a sú mimoriadne dôležité práve v tomto období. V dospelosti sa zamýšľame nad sebou zriedkavejšie, obvykle vtedy, keď sa niečo stane, niečo sa nám nepodarí, či podarí, v krízových obdobiach a situáciách. Ak si ani vtedy človek nenájde čas na sebareflexiu, nespracuje svoje chyby a omyly, vyhýba sa premýšľaniu o sebe a svojom správaní, konaní, má to vplyv práve na jeho nereálny sebaobraz, neprimerané sebavedomie a s tým spojené neprimerané očakávania.
Ako získať primerané sebavedomie
Dnes sa problematike sebadôvery, sebavedomia venuje pozornosť najmä v súvislosti s úspechom. Existuje veľa kníh, aj internetových zdrojov, ktoré sa pokúšajú dať tipy na zvýšenie sebavedomia. O receptoch na zníženie neprimerane vysokého sebavedomia neviem. Vyznieva to potom tak, že čím vyššie sebavedomie, tým väčší alebo zaručenejší úspech. Mám obavy, že niekto to môže práve takto vnímať. Už aj preto, že v dnešnej dobe sa sebadôvere prikladá neadekvátne veľký význam. Zabúda sa, že o úspechu rozhodujú a mali by rozhodovať predovšetkým a v prvom rade odbornosť, kompetentnosť, alebo ak chcete schopnosti a zručnosti. Sebadôvera neprinesie schopnosti a odbornosť, spôsobilosť, ak ich nemáte. A ak ich máte, sebadôvera s nimi príde skôr alebo neskôr. Aby prišla skôr, možno preto niečo urobiť.
Získať primerané sebavedomie (zdôrazňujem primerané) nie je na krátku trať. Je to dlhodobá práca na sebe. Aké sú teda možnosti? Je vhodné zapracovať na všetkých troch „zdrojoch“ sebavedomia, príčinách, uvedených vyššie.
1. V prvom rade je vhodné ovplyvniť svoje podvedomie a harmonizovať svoju psychiku a emocionálne prežívanie. Nízke sebavedomie veľmi dobre odbúrava Bachova kvetová esencia Larch (Smrekovec), ktorú nájdete aj v našej ponuke originálnych esencií. Môže sa kombinovať s inými esenciami, napr. Gorse (Útesovec) alebo Crab Apple (Plané jablko). Podotýkam, že ide o čisto prírodné prostriedky a nenávykové. Kombinovaná zmes esencií na posilnenie sebavedomia je bioesencia Sebadôvera (Self-Confidence) alebo austrálska kvetová zmes esencií Confid Essence (esencia Sebadôvera).
Účinok kvetových esencií možno urýchliť afirmáciami, alebo počúvaním audionahrávok zameraných na problematiku sebavedomia s autosugestívnymi technikami. Poznám zatiaľ dve CD: nahrávku Paul Mc Kenna ako prílohu jeho známej knihy a nahrávku M. Moravca (je iba v češtine).
Tieto dva tipy nevyžadujú veľa času ani úsilia. Ďalšie možnosti sú náročnejšie.
2. Je dobré prečítať si niečo o asertivite a trénovať predovšetkým zručnosti v prijímaní kritiky a v prijímaní pochvaly. Tieto zručnosti sú totiž najviditeľnejším zrkadlom vašej sebadôvery. Najlepšie je však ovládať všetky asertívne zručnosti.
3. Je tiež potrebné venovať sa neverbálnej stránke sebavedomia. Existujú ľudia, ktorí nemajú neprimerané sebavedomie a napriek tomu ich tak väčšina okolia vníma, lebo majú nevdojak gestá, postoje a pod., z ktorých čítame neistotu prípadne suverenitu.
Neverbálne znaky nízkeho alebo vysokého sebavedomia:
Neistotu, obavy, nízku sebadôveru človeka nám prezradia najmä:
- uhýbavý pohľad, t.j. neudržiavanie očného kontaktu,
- držanie si ruky alebo prstov, prípadne opieranie sa o niečo,
- zhrbený postoj alebo tzv. bariéry v postoji, t.j. chránenie si nejakým spôsobom priestoru pred sebou,
- z formálneho prejavu reči je to neprimerane tichý hlas alebo roztrasený hlas, prípadne narušená plynulosť reči (zajakávanie sa),
- z ďalších znakov napríklad neprimerane veľký odstup, vzdialenosť pri rozhovore vzhľadom na danú situáciu.
Čím viac týchto neverbálnych znakov u vás vidno, tým neistejšie budete na okolie pôsobiť. Aj keď máme normálne sebavedomie, môže nás nejaká situácia zneistiť, alebo môžeme mať „zlý deň“. Každý občas zapochybujeme o sebe. Vtedy je vhodné kontrolovať si tieto neverbálne prejavy.
Príliš vysoké sebavedomie – povýšenosť, ukazujú najmä:
- uprený pohľad, očný kontakt je príliš dlhý,
- gesto – strieška z prstov, alebo spojenie prstov rúk do špicatých útvarov,
- prehnane vzpriamený postoj s vysoko zdvihnutou hlavou (horenos), postoj s rukou (rukami) v bok, jedna noha vysunutá dopredu,príliš otvorené pozície – napr. ramená pri posede široko roztiahnuté,
- hlas je hlučný, príliš silný tón hlasu vzhľadom na situáciu,
- vzdialenosť pri rozhovore je menšia ako dovoľujú nepísané tzv. proxemické pravidlá.
4. Posilniť svoju sebadôveru môžete aj prácou na lepšom sebapoznaní. Napríklad zamyslením sa nad svojím rebríčkom hodnôt, nad svojimi kladmi, prednosťami, schopnosťami, nad svojimi ambíciami, cieľmi. Voľba smeru, kam sa chceme posunúť, je veľmi dôležitá. Ale tiež je dôležitá naša pracovitosť, húževnatosť, trpezlivosť.
5. Tiež je vhodné upraviť svoj vzťah k sebe a nezhadzovať sa, nenadávať si, keď nie sme so sebou spokojní. Najmä, ak nemáte vo zvyku povedať si, že ste úžasní, keď sa vám niečo podarí. Aj so svojimi chybami a nedostatkami máme svoju hodnotu, nemusíme byť dokonalí. V tejto súvislosti je užitočné neudržiavať blízke, časté kontakty s ľuďmi, ktorí vás zhadzujú alebo neustále iba manipulatívne kritizujú.
6. Nie je na škodu tiež poradiť sa s niekým, kto má dobrý vkus, alebo odborníkom na imidž a vylepšiť svoj vzhľad, zovňajšok (účes, oblečenie a pod.). Hovorí sa, že dôležitejšie je vnútro človeka ako zovňajšok. Malo by sa to hovoriť naopak – zovňajšok nie je dôležitejší ako vnútro človeka. Tiež sa hovorí, že umenie páčiť sa všetkým, je umením predstierania a znakom falošnosti.
Spravte všetko preto, aby ste sa sami sebe páčili takí akí ste, s tými danosťami, ktoré máte, lebo niektorým ľuďom sa môžu páčiť akurát tie zvláštnosti, ktoré vy považujete za chybičku krásy, alebo určitý nedostatok. Medzi tými niektorými ľuďmi by ste nemali chýbať.
Na záver je možno dobré si pripomenúť, že v dejinách osobností géniov a významných osobností sa stretávame – až na niektoré výnimky – so skromnosťou a pokorou. A hoci sa dnes skromnosť a pokora veľmi „nenosí“, napriek tomu aj s trocha nižším sebavedomím (nie ale komplexami) môžeme byť spokojní, šťastní, úspešní. Pretože pocit spokojnosti, šťastia, úspechu závisí od mnohých vecí. A ak takí budeme, nikoho nenapadne – ani nás samotných – zaoberať sa svojou sebadôverou.